Za JUDr. Svätoplukom Šablatúrom

V roku 2014 sme mu pri príležitosti 85. narodenín želali veľa zdravia a dlhý život, ale osud to zariadil inak. Čestný predseda Komisie znalcov Zväzu slovenských filatelistov, publicista, skvelý rozprávač a propagátor česko‐slovenskej vzájomnosti nielen na poli filatelie JUDr. Svätopluk Šablatúra opustil naše rady 16. januára 2016 po viacmesačnej hospitalizícii, do ktorej sa dostal
nedlho po nevinne vyzerajúcom úraze.
Narodil sa 7. septembra 1929 v Skalici v rodine živnostníka, ktorý v Skalici vlastnil vinársky podnik a cukrovinky. Absolvoval gymnázium, vysokoškolské štúdium práva začal v Prahe na Karlovej univerzite, ale pre triedny pôvod a kádrový profil nebol pripustený k promóciám. Štúdium práva neskôr ‐ po ročnom extempore začiatkom 50‐tych rokov v bani Dukla v Dolnej Suchej v ostravskokarvinskom
revíri ‐ dokončil v Bratislave. Dva roky externe študoval aj kameru na FAMU.
V roku 1957 založil vo filmových ateliéroch na Kolibe prvé slovenské dabingové štúdio, dovtedy sa slovenský dabing vyrábal mimo Slovenska. Réžii slovenského dabingu sa venoval približne 40 rokov, do roku 2000, keď odišiel do dôchodku. Ako „režisér slovenského znenia“ sa podpísal pod vyše stovku filmov najmä pre deti a mládež (Kniha džunglí, Medvedík Yogi, Aladinova zázračná lampa, Popoluška, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Winnetou – posledný výstrel, Synovia veľkej medvedice...) a desiatku seriálov pre deti (Rýchla rota Chipa a Dala, Macko Uško a iné). Okrem toho sa začiatkom 50. rokov ako asistent kamery v Slovenskom filme podieľal aj na výrobe filmov Kozie mlieko a Ľady sa pohli, ako asistent režiséra sa podpísal po legendárnu Rodnú zem a vo funkcii druhého režiséra pracoval na filme Červený mak. Počas svojho pôsobenia v dabingu vypracoval zborník s názvom Umenie dabovať. 
Svet filatelie, podľa jeho slov, ho očaril už v útlom detstve, zbieral známky mnohých krajín. Od extenzívneho zbierania sa postupne prepracoval k štúdiu známok, ich obrazu i zúbkovaniu, zaujímali ho detaily. Výsledkom tohto filatelistického dozrievania bolo niekoľko hlboko špecializovaných zbierok známok prvej Československej republiky, Slovenského štátu i Sovietskeho zväzu. S výsledkami svojho filatelistického bádania roky oboznamoval čitateľov Filatelie, Zberateľa i časopisu Merkur revue. Napísal aj dve samostatné publikácie – Falošné Hradčany a Náchodské falzá.
Bol členom Komisie znalcov Zväzu československých filatelistov a po vzniku Slovenskej republiky stál mnohé roky na čele Komisie znalcov Zväzu slovenských filatelistov. S odtlačkom jeho znaleckej pečiatky sa môžeme stretnúť najmä na známkach prvej československej republiky, Protektorátu Čechy a Morava, Slovenského štátu a Chustu.
My, čo sme doktora Šablatúru poznali osobne, si ho budeme pamätať ako človeka, ktorému bol cudzí akýkoľvek formalizmus, ako človeka, ktorý svoj názor hovoril aj na miestach, kde by si to iní nedovolili, i ako človeka spoločenského, vždy ochotného podeliť sa s príbehom zo svojej mladosti či zo sveta, ktorý mu bol po celé roky najbližší ‐ zo sveta filatelie.
Česť jeho pamiatke!
PaedDr. Bohumil Synek
(a Hartmut Liebermann)